VÝZNAM AMINOKYSELÍN BCAA V METABOLIZME BIELKOVÍN

Leucín, izoleucín a valín, aminokyseliny s rozvetveným reťazcom tzv. BCAA aminokyseliny, sú esenciálne aminokyseliny, ktoré v metabolizme bielkovín vo svaloch zohrávajú významnú úlohu. V kostrovom svalstve človeka, ktoré predstavuje asi 40 % z celkovej hmotnosti, sú zastúpené v množstve 0,1 g/kg svalstva. Význam v organizme majú hlavne preto, že sa nemetabolizujú priamo v pečeni ale vo svaloch. Potravou prijaté aminokyseliny prechádzajú pečeňou priamo do svalov, kde sa viac ako 60 % z nich metabolizuje. Vo svaloch slúžia ako zdroj energie počas cvičenia a stresu, keď sú svaly namáhané. Zároveň slúžia ako prekurzor pre iné aminokyseliny a bielkoviny. Hlavným zdrojom energie pre svaly je oxidácia BCAA. Zvýšená tvorba bielkovín a pokles rozpadu svalových bielkovín bol pozorovaný najmä v kľudovom štádiu po odporovom cvičení, ale bolo potvrdené, že užívanie BCAA má význam aj počas vytrvalostných cvičení (beh, bicyklovanie), kedy bol pozorovaný ich účinok ako počas cvičenia tak aj v období zotavovania.

Významné postavenie medzi BCAA aminokyselinami má leucín. Podieľa sa na proteosyntéze – tvorbe bielkovín a bráni rozpadu bielkovín. Označuje sa ako tzv. tvorca metabolizmu bielkovín. Približne 40 % leucínu prijatého potravou prechádza do krvi, 40 % sa oxiduje vo svaloch a 20 % sa zabuduje do telových bielkovín. Bolo zistené, že keď sa po odporovom cvičení užil prípravok bielkovinového hydrolyzátu spolu s leucínom, stupeň proteosyntézy bol vyšší v porovnaní s tým, ako keď sa užil len hydrolyzát bez prídavku leucínu. Predpokladá sa že anabolický účinok leucínu súvisí s tým, že leucín spôsobuje uvoľnenie inzulínu z pankreasu. Inzulín sa považuje za anabolický hormón. Zvýšená hladina inzulínu v krvi zabezpečuje to, že aminokyseliny sa z krvi dostávajú rýchlejšie a vo väčších množstvách do buniek svalov, čo má za následok svalový rast.

Leucín ako hlavný regulátor proteosyntézy má význam pri obmedzení sarkopémie – úbytku svalovej hmoty u ľudí s pribúdajúcim vekom. Sarkopémia je výsledkom toho, že vo svaloch starších jedincov nedochádza k tvorbe proteosyntézy, pretože svaly nereagujú na anabolický účinok aminokyselín ani na antiproteolytický účinok inzulínu. Práve leucín zvyšuje stupeň proteosyntézy v starých svaloch. Keď sa starým ľudom podávala zmes aminokyselín v ktorej leucín tvoril 20 %, tak stupeň tvorby svalových bielkovín nebol dostatočný, ale keď sa obsah leucínu zvýšil na 41 % tak tvorba bielkovín u starých jedincov bolo rovnaká v porovnaní s mladými.

Pri zvýšených dávkach leucínu môže nastať vyčerpanie ostatných aminokyselín v organizme a preto je vhodné užívať vybilancované zmesi aminokyselín. Odporúčané denné množstvo je v pomere leucín:izoleucín:valín 40 : 17-20 : 20 mg.kg-1 . Na záver je dôležité pripomenúť, že pozitívny účinok aminokyselín s rozvetveným reťazcom sa prejaví najmä vtedy, keď organizmu zabezpečíme dostatočné množstvá aj ostatných aminokyselín, či už vo forme proteínových doplnkov alebo vyváženou stravou.

Zdroj

www.centrumzdravia.com




Back to Blog