Potreba aminokyselín a bielkovín pre ľudí

Bielkoviny, tuky a sacharidy sú makroživiny nevyhnutné pre život. Aby organizmus dobre fungoval je dôležité tieto látky dodávať vo vyváženom pomere. Základné stavebné jednotky organizmu sú bielkoviny. Avšak bielkoviny sú tvorené z aminokyselín. Aminokyseliny navzájom pospájané do peptidových reťazcov vytvárajú bielkoviny (obrázok 1). Bielkoviny sú zdrojom aminokyselín. Keď prijmeme potravou nejakú bielkovinu, tak tá sa v tráviacej sústave pomocou tráviacich enzýmov rozloží na aminokyseliny, ktoré z tenkého čreva vstupujú do organizmu a následne tvoria nové telové bielkoviny alebo sa zúčastňujú rôznych fyziologických funkcií. Rôzne bielkoviny sa od seba navzájom líšia v  množstve a zastúpení jednotlivých aminokyselín.

Aminokyseliny poznáme neesenciálne - tie ktoré si telo vie vytvoriť z už existujúcich aminokyselín a esenciálne tie ktoré si telo nevie vytvoriť a pre to je nevyhnutné dodávať ich potravou do organizmu. Aminokyseliny plnia v organizme mnoho dôležitých funkcií ale jednou z najvýznamnejších funkcií je budovanie telovej bielkoviny – tvorba svalovej hmoty.

Obrázok 1 Reťazce aminokyselín (R1, R2, R3) tvoriace peptidický reťazec (bielkovinu)

Aminokyseliny sa v organizme využívajú na rast najmä u malých detí, resp. u mladých jedincov ktorí sú vo vývoji. U dospelých ľudí je rast svalstva ukončený, a pretože aminokyseliny sa neukladajú v organizme do zásoby ako napr. tuk, tak nevyužité nadbytky aminokyselín sa z organizmu vylučujú močom vo forme močoviny. Zvýšená požiadavka na príjem aminokyselín je u športovcov a to najmä u silových a budujúcich svalovú hmotu. Informácie o potrebe bielkovín sú v celku dostatočné aj keď nie jednoznačné. Žiadne odporúčania sa nezaoberajú potrebou aminokyselín pre športovcov, s výnimkou aminokyselín s rozvetveným reťazcom tzv. BCAA aminokyselín. V roku 2007 FAO/WHO/UNU zverejnili odporúčania dennej potreby aminokyselín pre ľudí (Tabuľka 1). Táto potreba sa vzťahuje na záchovnú potrebu (udržanie základných životných funkcií organizmu) aminokyselín pri dennej záchovnej potrebe bielkovín 0,667 g na kg telesnej hmotnosti. Na základe týchto údajov je možné prepočítať dennú potrebu aminokyselín vo vzťahu k požadovanej dennej potrebe bielkovín. Podľa FAO/WHO/UNU (2007) denná potreba bielkovín pre deti aj dospelých je 0,67 g/kg hmotnosti. Z toho vidieť že deti ktoré rastú, majú rovnakú potrebu bielkovín na kg telesnej hmotnosti, v porovnaní s dospelými jedincami ktorých rast je ukončený.

Čo sa týka športovcov, konkrétne tých ktorým ide o nárast sily a budovanie svalovej hmoty, tak bolo zistené že na záchovné potreby potrebujú bielkoviny v množstve 0,8 g/kg/deň. Všeobecný odporúčaný príjem bielkovín pre športovcov je 1,2 – 1,7 g/kg/deň. Napriek tomu je bežné, že silový športovci konzumujú bielkoviny v množstvách presahujúcich tieto odporúčané dávky s cieľom udržať v organizme pozitívnu dusíkovú bilanciu (kedy prevažuje zabudovávanie prijatého dusíka nad jeho vylučovaním). Ale pri dennej dávke bielkovín 2,5 – 3,0 g/kg hmotnosti sa zvyšuje oxidácia nadbytočných aminokyselín v organizme a nevyužitý dusík sa z organizmu vylučuje. U vytrvalostných športovcov, u ktorých je prioritná obnova glykogénových zásob a nie tvorba svalstva,  denný príjem bielkovín presahujúci 2,0 g/kg je zbytočný. Podľa Organizácie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo (FAO) u „sedavých“ jedincov, ktorých rast je ukončený a ktorý nevykazujú primeranú fyzickú aktivitu, ktorá by stimulovala rast svalstva, by nemal denný príjem bielkovín presiahnuť odporúčané množstvo 0,67 g/kg telesnej hmotnosti.

Dôležité je spomenúť diétnu potrebu bielkovín u starnúcej populácie, ktorá je charakteristická sarkopémiou – ubúdaním sily a svalovej hmoty (cca 1-2% ročne cca po 50. roku života). Čo je spôsobené tým že svaly sú rezistentné na proteosyntézu t.z. že tvorba svalových bielkovín sa postupne znižuje vekom.  U týchto ľudí sa odporúča denný príjem bielkovín v množstve  1,0 – 1,2 g na kg telesnej hmotnosti.

Z praktického hľadiska, je najlepšie používať kvalitné bielkovinové zdroje s vysokým obsahom esenciálnych aminokyselín, alebo zmesi rozličných bielkovinových zdrojov (živočíšne alebo rastlinné) ktoré zabezpečia vyvážený obsah aminokyselín, pretože bielkovinové zdroje s vysokým obsahom aminokyselín doplnia bielkovinové zdroje s nízkym obsahom aminokyselín.

Tabuľka 1 Potreba aminokyselín u dospelých ľudí

¹ Protein and amino acid requirements for human nutrition. 2007. Report of a Joint FAO/WHO/UNU Expert consultation. UN University, (WHO Technical report series, No. 935), táto potreba je zhodná s údajmi ktoré vydala FAO/WHO v roku 2013

² Priemerná potreba AK na 0,667 g proteínu/kg/deň

³ Priemerná potreba AK na 2 g proteínu/kg/deň

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-14-0515